So zdesením som si prečítal spomínaný článok. Vyšiel na serveri Postoj, ktorý sa prezentuje ako konzervatívne médium. Preto sa pýtam, ako mohol takýto článok prejsť. Keby vyšiel u nejakých progresívcov, nečudoval by som sa. Možno by bol vhodný do nejakého komerčného ženského časopisu. A nie je ich predsa málo... Ale tu?!

Keby článok vyšiel v opačnom garde, že z neho vyjdú ako tie zlé ženy, určite by nevyšiel. Považujem ho za nezmyselný a urážlivý voči mužom.

Muži sú vedení k tomu, že na podobné útoky netreba reagovať. Venujme sa teda skôr podstate problému.

Článok sa odvoláva na výskum BBC. Vyzerá ako splnená objednávka sociálneho inžinierstva. Vyžaruje ideologickú záťaž, nie akési objektívne zhodnotenie skutočnosti. Má v sebe koncept feministického myslenia. Je jednostranný a nekonštruktívny.

Je naozaj pravda, že už aj vo východnej Európe prežívame problém zvaný single. Kedysi bolo moderné nesobášiť sa, žiť len tak bez papiera. Dnes sa zdá, že by chcelo byť moderné žiť sám.

 

Timothy Keller vo svojej knihe Kresťanské manželstvo (Slovenské evanjelizačné stredisko 2013) varuje pred tzv. Ja-vzťahom, kedy jedna strana stanoví vo vzťahu vysoké požiadavky, pričom sama sa ani nepokúša, aby nejaké spĺňala. V minulosti sme mali preto celkom obyčajné slovíčko, sebectvo.

A toto je jeden problém väčšiny alebo vysokého percenta moderných žien. Sú programovo vedené, že môžu byť úplne všetkým. Jediné, čo pre ne nie je vhodné, je vlastne materstvo ako aj tradičný vzťah muža a ženy, rodina... Tieto veci by ich vraj nemali zaťažovať v rozlete a šťastí... Ak ti nejaký muž vadí, odíď alebo nech ide on, žiadne kompromisy, veď si finančne samostatná. Takto máme prezidentky, predsedníčky vlády, kozmonautky, režisérky, na všetko zručné vedkyne a pod.

Verejnosť sprvu s pobavením si všimla ďalší nezmysel z Bruselu. Vedenie spoločností by podľa neho malo mať povinnosť proporcionálne zastúpenie žien vo vedení. Tzv. pozitívna diskriminácia. Smejeme sa, ale krásne to ukazuje na ďalší úskok ľavicových extrémistov a feminizmu. V takomto prípade sa stanoví stav núdze, aby sa potom požadovala radikálna náprava.

Toto všetko má stáť proti patriarchálnemu systému. Výsledkom však podľa nich nemá byť akýsi demokracia pohlaví, sociálna i ľudská spravodlivosť, ale prakticky matriarchát. Musíme uznať, že genderizmus je plynulým pokračovaním feminizmu, aj keď sa dnes mnohé feministky proti nemu búria ako proti extrému. Avšak sami mu dláždili cestu v mene sociálneho inžinierstva.

Žiaľ musíme konštatovať, že ženy sú náchylnejšie podporovať extrémne ideológie ako muži.

Zosnulého sexuológa Radima Uzla nikto nemôže podozrievať, že bol konzervatívec. V jednej relácii ČT hovoril, že dostali pozvánku na sexuologický kongres do Nemecka. Mohli ísť dvaja ľudia za krajinu. Podmienkou bolo, že buď muž a žena, alebo dve ženy. Nie však dvaja muži... Len na okraj jeden príklad za všetky na dokreslenie.

Autorka tvrdí, že muži zle znášajú samotu. Nie je z minulosti snáď známe, že ženy sú spoločenskejšie ako muži a preto aj horšie znášajú samotu? Autorka by nás tuším rada presvedčila o opaku. A nie len v tomto momente. Čo sa nám to snaží nahovoriť?

 

Západná kultúra vyrástla na zásadách patriarchátu. Toto je pozitívna hodnota, čo dokazuje celkový rozvoj západnej spoločnosti. Musíme obnoviť svoj vzťah k tejto hodnote a nenechať si nahovoriť, že patriarchát je zdrojom všetkého zla. Veď dnes by feministky radi definovali muža ako zdroj „rodovo podmieneného násilia“. Ako sa hovorí: dnes by svet mal patriť ženám... A zrejme by im nevadila nejaká forma matriarchátu.

V minulosti sa však dialo, že do vzťahu vstupovali dvaja. Muž a žena. Nesú rovnakú zodpovednosť. Teda nielen ženy, ale aj muži. Z článku by však vyznievalo, že na strane žien žiadneho problému niet... znie to ozaj sladko, len akurát takto svet nefunguje. Netreba na to ani špeciálne štúdie, postačí sedliacky rozum, prosto logika.

Prečo sa teda čudujeme, že sa mnohé vzťahy nedaria? A to aj u kresťanov. Mužom sa vyčíta, že sú zoženštení, nemužní... Prípadne, aby som použil optiku autorky článku, nie sú sami sebou... Nie sú aj muži produktom týchto sociálnych experimentov, ktoré nedopadli dobre? Ak ženy nemajú záujem o takýchto mužov, prečo by mali mať muži záujem o zmužstené ženy? Odporuje to samej podstate vzťahu, kde vstupuje muž a žena.  V minulosti sa zvyklo predsa hovoriť, že ak nevyjde vzťah, ak sa rozpadne manželstvo, môžu za to dvaja... Dnes sa zdá (aspoň podľa autorky), že vlastne ten zlý je len muž? Resp. že problém majú len muži... Zaujímavé zistenie....

Dejiny sú plné napätia medzi pohlaviami. Toto napätie bývalo tvorivé a sem tam aj humorné. Dnes sa však premenilo na programový útok na mužov.

Skúsme to zaradiť do širších súvislostí. Ak dnes vidíme totálny útok na rodinu, je to útok na mužov. Pretože v tradičnej patriarchálnej rodine je hlavou rodiny muž. Samozrejme ak chceme ostať v priestore žido-kresťanskej kultúry. Ak nie, potom má autorka pravdu... Žiaľ, totálne sa mýli.

Muž a žena nie sú dielom sociálneho konceptu. Ani tým, čo doba umožní... Rodia sa ako muži a ženy. Nič v strede. Avšak koncept ich života stanovil Boh. (Nie ľavicoví extrémisti.) Jeho učenie prináša Biblia a Cirkev. Vytvára jednoznačný duchovný, ale aj kultúrny model. Hlavou ženy je muž. Hlavou muža je Boh (1 Kor 11,3). Dokonca aj od kresťaniek som počúval, že toto je predsa nespravodlivé a neprávom stanovuje nadvládu muža.

Totiž jednu vec si povedzme. V Cirkvi máme dnes veľa aktívnych žien. So zdesením však zisťujeme, že v problematike vzťahov sú naplno na strane feminizmu, nie na strane biblického a cirkevného učenia. Takže emancipovanej kresťanke už žiadny muž nevyhovie. Ako je toto možné?

V čom je problém? Vzťah nie je miesto sebarealizácie ženy. Ani muža. Je miestom vzájomnej služby, obety a seba dopĺňania. Nie je niečím, čo môžeme nakúpiť. Nejde o marketingový produkt na mieru. Nie je miestom, kde mám rád sám seba cez druhú osobu. Vzťah nie je miestom súťaže, ani realizácie internetových či komunikačných zručností. Nie primárne.

Autorka neprináša kresťanské riešenie... vlastne nedáva  žiadne. Muži majú rozmýšľať, nebáť sa byť emocionálni, majú získať nové komunikačné zručnosti. Snáď lepšie pracovať na zoznamke... ? Dosť chabé až úbohé....

Minule som čítal, že tu máme kresťanov, ktorí by radi stanovili pokiaľ možno čo najprísnejšie normy pre chodenie kresťanov. Na druhej strane tu máme moderné kresťanky, feminizované, pre ktoré nemorálne správanie vo vzťahu je normálne. Predmanželský sex a vyšší počet partnerov považujú za prirodzené... V minulosti sme to zvykli označovať ako promiskuitu. Aj toto je obraz modernej ženy. Je teda toto odporúčanie, zručnosť pre kvalitný vzťah, snáď manželstvo? Nezakrývajme si oči.

 

Ak súhlasíme s autorkou, že muži a ženy dnes bojujú o identitu, aké je reálne riešenie?

Muž aj žena sa potrebujú obnoviť v Kristovi, ktorý vykúpil stvorenie, človeka. Aby takto nadobudol pohľad na život v Kristovej mysli. Toto je jediná skutočná cesta ako obnoviť muža a ženu. Ich pravú identitu. To je tá cesta, kde si dvaja ľudia slúžia. Inde Biblia upozorňuje: ani muž bez ženy, ani žena bez muža (1 Kor 11,11).

Buď budeme produktom doby, alebo budeme dielom Ježiša Krista a budeme tvoriť pôvodný plán pre muža a ženu.

 

 

link na článok

https://www.postoj.sk/115221/mame-tu-generaciu-osamelych-muzov-a-vplyva-to-aj-na-ich-zdravie

 

Môžem naozaj veľmi čestne povedať, že ja som prázdny hrob nevidel. Teraz nemyslím nijakú smutnú príležitosť v prostredí našich cintorínov, k čomu posledné roky bolo akosi priveľa príležitostí. Veď napokon prešiel týždeň, čo som kvôli okolnostiam reagoval na túto tému. Nemyslím ani prázdny hrob kdesi v kostole po tieto dni. Poznal som pred mnohými rokmi jedného muža. Pracoval na montážach, vďaka čomu sa dostal aj do Izraela. Samozrejme s partiou navštívili aj Jeruzalem a medzi pamiatkami pravdaže aj miesto Božieho hrobu. Táto návšteva na neho urobila rovnako príjemný dojem ako návšteva Mŕtveho mora, ale nič viac. Naozaj. Jeho spôsob myslenia a skepsu ohľadom presvedčenia kresťanov to nijako nezlomilo.

Ja som prázdny hrob nevidel. Ale napriek tomu verím, že Ježiš žije. Nielen pre svedectvo tých, čo ho v Jeruzaleme videli po jeho zmŕtvychvstaní už pred tisíc rokmi. A boli to desiatky ľudí. Ja môžem za seba povedať, že ja sám prežívam a zažívam, že Kristus žije. A keďže poznám jeho život, čím si prešiel, viem, že umrel, usmrtili ho, ale on vstal z hrobu na tretí deň.

Samozrejme teraz moje svedectvo vyzerá, že som si len overil nejakú informáciu ohľadom akéhosi náboženského fenoménu. Ja však prežívam v mojom živote prítomnosť bytosti, jeho samého, Ježiša. Nie... nejde o skúsenosť v istom zmysle výnimočnú. Túto skúsenosť vie dokumentovať veľmi mnoho ľudí aj tejto dobe.

Znovu použijem slovo samozrejme... Samozrejme sa jedná o subjektívnu skúsenosť, hoci multiplikovanú. A do veľkej miery, prečo nie?! Veď osobné vzťahy sa prežívajú práve takto. Jeho prítomnosť v mojom živote spôsobuje pokoj, radosť, nasledovanie Krista. Kristus sa mi takto naozaj stáva hlavným dôvodom. Žije, koná. Stará sa. Dosvedčujem to. Mám rád jeho slovo, Bibliu.

Som hrdý, že ho poznám. Som poctený, že sa môžem takto pripojiť k tisícom a miliónom ľudí, ktorá od času jeho vzkriesenia majú túto istú skúsenosť. Zažili, že môj Pán žije!

Je príjemní počuť túto zvesť v Cirkvi, a rovnako ju ja do nej teraz prinášam! Toto všetko je pravdaže možné len vo viere.

Žiadne obavy, nasledujúca ponuka nie je náboženská a nie je pre každého. Môžete mať túto skúsenosť. Len jedna vec treba. Po svojom zmŕtvychvstaní sa už neukázal každému. Vyberá si. Ale keď ho niekto zavolá a vyzná, že Ježiš Kristus je jediným Pánom a Bohom, úprimne ľutuje svoje hriechy a pozve ho do svojho života, iste ho osobne spozná!

 

Ak by ste chceli, možno by nebolo zle, keby ste pozreli Rimanom 10,10. Ďakujem.

Dnes som (11.4) dostal správu, že o. Jozef odišiel domov. Ako sa patrí pri veľkých ľuďoch, Boh mu vybral špeciálny deň, Kvetnú nedeľu.

Žiada sa mi povedať, že o. Jozef Toth je jedna z najväčších osobností kresťanstva na Slovensku.

Znovu ide o veľkého bojovníka podzemnej Cirkvi, ako bol aj jeho súputník o. Ján Krajňák. Mali svoje skúsenosti s komunistami od svojej mladosti a bojovali proti nim ako disidenti.

Jozef Toth bol nesmierne rozhľadený človek. Pamätám si, ako mi v Košiciach blízko námestia ukazoval okno, za ktorým sa pokúšali preložiť Danteho Božskú komédiu, prvú časť Peklo.

Bol to človek, ktorý mal svoje pevné zásady a nebál sa v istom čase pevne stáť na svojom postoji ako prodekan Gr. kat. bohosloveckej fakulty aj pred veľkým kancelárom, biskupom.

Za čo aj s Jánom Krajňákom museli opustiť fakultu.

Pre mňa bol tento človek nielen mojím prodekanom počas môjho štúdia. Keďže písal a ja som sa o to vtedy začínal pokúšať, radil mi pri mojich prvotinách. Ako radca bol veľmi opatrný, jemný, ale v dôsledku text poriadne rozsekal, ako to uznal potrebné v prospech textu.

Hoci mňa aj spoluštudentov delil od neho veľký vekový rozdiel, bol veľmi otvorený na dialóg. Veľmi dobre sa s ním dalo hovoriť. Mal dar byť pedagógom. Toto pripisujem tiež jeho pôsobeniu v podzemnej Cirkvi. S o. Jánom mali názory, ktoré aj dnes vnímam ako koncilové a veľmi pokrokové v prospech Cirkvi.

Mnohí sme mu hovorili, že viac ako teológia je potrebná evanjelizácia. Vtedy trval na tom, že v prvom rade potrebujeme solídne štúdium.

Ako človek nemal ľahký život. Staral sa o svoju ťažko chorú manželku až do jej smrti. Sám mal veľmi vážne zdravotné problémy.

 

Pri takýchto ľuďoch nemôžem povedať iné, len ono známe: Vďaka, Bože, za neho. Vďaka, že mohol byť v mojom živote. Vďaka za jeho dielo!

A v kresťanskej nádeji na život hovorím: o. Jozef, teším sa na naše stretnutie doma!

 

Odpočinutie večné, daj o. Jozefovi Pane, nech mu svieti večné svetlo, nech odpočíva v pokoji pre Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie!

Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine som sa rozhodol, že v tomto období nebudem diskutovať o témach, ktoré s tým súvisia. Môj postoj vlastne vyjadrila športovkyňa Anastasia Kuzminová. Akékoľvek vyhlásenia nás, bežných ľudí, nič neriešia. Naše NIE vojne je zreteľné. Rovnako ako obdiv všetkým, ktorí nezištne ponúkajú pomoc vojnovým utečencom.

Neznamená to pasivitu. Skôr naopak. Pozývam vás bojovať! Toto je výzva pre všetkých, ktorí sú reálnymi kresťanmi, ktorí aktívne žijú pred tvárou svojho Boha. Biblia hovorí o Bohu toto: „Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny.“ (Ž 46, 9) Žiadajme Boha, aby to vykonal teraz. Aj z krstu kresťanovi vyplýva právo a povinnosť mať modlitbu. V tomto čase to nie je niečo ako... keď sa už nedá robiť nič iné... Je to jednoznačný postoj a sebavedomie kresťana. Je to mocná ustanovizeň.

Kristova Cirkev je jedno telo. Ak trpí jedna časť, trpí celé. Naša spoluúčasť s bratmi je nevyhnutná.

Naša modlitba má moc. Badal som zjednotenie v tejto veci. Už v prvé dni bolo úžasné sledovať, že mnoho statusov nič nekomentovalo, ale obsahovali priamo modlitbu, či citát z Písma. Rovnako som zachytil status, ktorý mal byť poďakovaním ľudí z Ukrajiny. Priamo v ňom svedčia, že zažili počas bojov nezvyčajnú ochranu Boha, ktorú pripisovali modlitbovému zápasu a prosili nás, aby modlitba za nich pokračovala.

Rovnako sa pripájam aj k tým, ktorí hovoria, že táto situácia by nás všetkých mala viesť k pokániu. Toto je vždy cesta k tomu, aby Božia pravda vyriešila ľudské problémy.  Opakom je pýcha, ktorá eskaluje zlo. Je to pokračovanie modlitieb, ktoré za Rusko zaznievajú viac ako sto rokov. Žehnajme Rusku i Ukrajine obrátenie ku svojím koreňom, ktoré sú kresťanské. Boh je riešením problémov. Bez neho to nepôjde! Ani na Ukrajine, ani v Rusku!

Naša modlitba je sprevádzaním ľudí na Ukrajine i v Rusku. Uvedomme si, že podľa správ už doteraz umrelo niekoľko tisíc vojakov na oboch stranách. Sú to prevažne mladí muži. Tiež isté množstvo civilov, medzi nimi aj deti. Zmyslom modlitby za nich je vyprosenie toho, aby tí, ktorí umierajú, odchádzali spasení.

Modlíme sa za predstaviteľov bojujúcich krajín, za predstaviteľov mocností, aby zabránili vraženiu, devastovaniu, ako aj vojnovým zločinom proti ľudskosti. Aby sa zasadili za spravodlivosť, pokoj medzi národmi, za vzájomnú úctu ľudí rôznych národov. Žehnajme im Božiu múdrosť pri hľadaní vhodného mierového usporiadania.

Žehnajme však aj chlieb, vodu, dostatok a zabezpečenie pre tých, ktorí v týchto dňoch ostali pomaly bez všetkého.

Nevieme, ako dlho tento konflikt potrvá. To si bude vyžadovať vytrvalosť. Na ňu odkazovali aj tí, ktorí organizujú pomoc, aby darcovia vytrvali aj keď bude nápor väčší a bude sa vyžadovať viac času. Nepodliehajme panike, ani prejavom nenávisti. Ostaňme vo viere vo zvrchovanú Božiu vládu. Podporujme sa navzájom v modlitbe, či už v spoločnej, či individuálnej.

Bože, daruj pokoj, mier, ochraňuj svoj ľud, ľudí dobrej vôle  na Ukrajine aj v Rusku!