V týchto dňoch vychádza veľa výziev proti panike.
Ja si myslím, že je to oveľa horšie. Mnohí medzi nami na Slovensku majú pocit, že prežívajú len nejakú novú zaujímavú reality šou. Večer si pozrú správy a píšu, ako sa boja, ako ich zachvacuje panika, že čo to len bude s nimi.
Pritom veľká časť týchto ľudí robí všetko, aby sa vírus šíril.
Vidím, že ľudia cestujú naprieč Slovenskom. Ľudia v nejakom tom malom slovenskom meste chodia hore dolu, veď treba žiť. Návštevy ako na Vianoce. Premávka hustá ako inokedy. Obchody plné. Človek by sa chcel opýtať, že načo sú vlastne tie výzvy, aby ľudia sedeli doma. Týchto ľudí sa to treba opýtať. Naozaj majú toľko povinností, že musia chodiť po meste?
Myšlienka týchto ľudí je, že veď tu to ešte nie je! Nič sa nedeje.
A to je práve ten lapsus. Vírus sa nezačal šíriť preto, lebo sa ľudia nestretávali, ale práve naopak. Jeho neskorým podchytením. Nezodpovednosťou, nerozhodnosťou. Vírus si vyžaduje stretnutie ľudí. On sám sa na viac ako dva metre preniesť nevie.
Preto krízový štáb zatvoril školy, hranice, divadlá. Museli príkazom zatvoriť zábavné centrá, lebo ľudia to znovu nepochopili. Je nevyhnutné zastaviť pohyb osôb. Zastaviť. Vždy znovu to zaznieva z médií, seďte doma. Ale v mestách je stále dostatok pohybu.
Včera z Talianska prišla správa, že na ulice a cesty bude nasadená polícia, lebo ľudia nesedia doma, nedodržujú karanténu.
Ten najslabší odhad hovorí, že sa nakazí asi 10 % obyvateľstva. K tomu percentu si automaticky pripočítajte príslušnú mortalitu, úmrtia na vírus. Na vine nebude tak vírus, ale tí, ktorí to nepochopili, že potrebuje pohyb v meste, v dedine. Hrozbou sa stávajú oni, nie vírus sám.
Keby sme čo najviac boli na dva týždne zastavili pohyb osôb, to by malo veľký význam pre zvládnutie nadchádzajúcej krízy. Znovu treba podčiarknuť, že vírus má inkubačnú dobu od 2 do 5 až 6 dní, kým sa prejaví. Najmenej v piaty deň sa nakazený stáva schopný nákazu šíriť.
Ak sa ľudia nespamätajú, prípadne, ak polícia, prípadne armáda neprijme radikálnejšie opatrenia, nakazí sa viac. Spomeňme výrok pani Merkelovej, že pôjde o 70 % obyvateľov.
Mentalita ľudí, že veď sa nič nedeje znamená, že počkajú na prvý pozitívny prípad vo svojom meste. Lenže môže sa stať, že to bude priveľmi neskoro. Lebo na šírenie stačí jeden. Zvlášť v situácii, keď ľudia nie sú vôbec testovaní. A môže sa stať, že je (znovu podľa údajov z Talianska, z výskumu v rámci malej dedinskej komunity) vysoké percento ľudí, ktorí neochorejú (alebo ochorejú len latentne), ale vírus šíria, sú super nosičmi.
Ak sa situácia zhorší, nebude to náhoda, nebude to samo od seba. Bude to presne z toho dôvodu, že nakazený sa s niekým stretol. Myslíme nato, že potrebujeme preventívne opatrenia práve preto, aby sa nestalo nič horšie ako pokojné sedenie doma.
Opačné konanie treba vnímať ako protispoločenské a ako nebezpečné konanie ohrozujúce zdravie a život spoluobčanov. Toto by malo mať jednoznačne trestnoprávne následky.
Teraz sa už začína ukazovať, koľko sebectva a seba strednosti je v ľuďoch okolo nás. Koľko nezodpovednosti a malichernosti. Ale asi najviac obyčajnej ľudskej hlúposti. V prvom rade treba znovu a znovu apelovať na svedomie ľudí. Rovnako treba očakávať a požadovať razantnejšie kontroly dodržiavania zo strany štátnych orgánov.
My, kresťania, modlime sa za Slovensko, aby Boh krajinu v tomto krízovom čase požehnal a chránil!