Neostáva len blahoželať poľskému národu. Nielen že sa im podarilo zakázať interrupcie, ale v týchto dňoch sa posunuli ešte ďalej. Dospeli k zákazu eugenických interrupcií. Dostanú šancu narodiť sa aj deti, o ktorých lekári tvrdia, že sa narodia s nejakým poškodením.
Mnohí hovoria, len opatrne, je to citlivá téma. Pre progresivistický svet, pre manipulované ženy určite. Interupcia je zámerná vražda. Môžete tomu dávať pekné názvy, môžete to zakamuflovať. Ale že je to vražda, to sa nedá ukryť!
Je to nežiaduce ukončenie tehotenstva. Nedávno mi známa napísala argument, že žena má právo sa rozhodnúť. Napokon každý vrah má právo rozhodnúť sa pre svoj skutok. Ale každá normálna spoločnosť mu nielenže nebude pomáhať. Bude nielen prekážať a mariť vraždenie. Táto spoločnosť trestá vraždu ako závažný zločin.
Prolaif aktivisti sú umiernení ľudia. Tvrdia, že tu proti sebe stojí právo dieťaťa na život a právo matky na život... A je to hľadanie riešenia. Ostal tu jediný problém. Život vrahyne pokračuje aj po interrupcii, zatiaľ čo dieťa už nikdy žiť nebude! Ono na výber nemá.
Znovu opakujem. Tisíce zavraždených na Slovensku. V roku 2019 to bolo 5 824[1]. Na avizovanej stránke Národného centra zdravotných informácií sa referuje, že každoročne počet potratov klesá, ale samotné toto číslo je proste strašidelné a neprijateľné. Každého jedného dieťaťa je nielen škoda, bol na ňom spáchaný zločin.
obrázok Poľský ústavný súd, archívna fotografia z roku 2016. (Zdroj: SITA/AP)
Preto je boj za to, aby toto vraždenie, táto genocída našich čias v našom vlastnom národe prestala, nevyhnutný. Aj vraždenie ľudí v koncentrákoch sa Nemcom nevidelo také strašné, keď bolo ukryté za ostnaté drôty. To si naozaj ešte niekto myslí, že nebudeme s touto hrôzou raz konfrontovaní?
Je škoda, že ani zákon na pomoc tehotným ženám nenašiel v našom národnom parlamente dostatok racionálne mysliacich ľudí. Aj toto je však cesta, kde má prolaif hnutie ešte veľa čo vykonať na záchranu životov a tehotným ženám v akejkoľvek núdzi.
O to viac blahoželáme Poľsku, že sa mu na tejto ceste darí. A to dokonca v post komunistickej krajine. Naše srdcia a mysle sú s poľskými bratmi a sestrami.
Tá cena, ktorú táto krajina platí, sú zbesilé živly. Keď len pred pár dňami prebehli protesty v Prahe aj v Bratislave, všetci sme odsúdili akýkoľvek prejav násilia, agresie a vandalizmu. Rovnako je tomu teraz. Máme si snáď myslieť, že ak sa potraty dosahujú parlamentnou či legislatívnou cestou, je to v poriadku. Ak sa rovnakou cestou zakážu, je to dôvod na revoltovanie a ničenie?! Treba im jasne ukázať, že takto sa diskusia viesť nebude!
Pravdaže bude otázne, čo bude ďalej. Či v budúcnosti ďalšie vlády podporia život, alebo budú na strane tmárstva a smrti. Prajme deťom niečo naozaj základné. Aby sa smeli narodiť.
Nech Boh žehná Poľsko!
[1] porov. http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-Slovenskej-republike-2019.aspx