Alebo nevyhnutný odpor voči (aj kresťansky zafarbenému) feminizmu

            Sem tam človek stále narazí na nejaký feministický bordel. A sem tam je aj dosť často.

            Každý je zraniteľný, ok. Ale ak má niekto zvrátenú, perverznú potrebu, nutkavú potrebu búšiť do všetkého, čo je mužské, nech sa páči. Mužov to ani nezničí, ani nezničí mužskosť ako takú. Tá má svoje korene v metafyzike. Jej korene sú nadprirodzené a teda následne aj prirodzené.

            Každé i dobré hnutie má chyby. Žeby ich feminizmus nemal? Pre pána jána, má vôbec feminizmus chyby? To snáď nie! Veď to je prvé nevinné a dokonalé hnutie na zemi! Alebo žeby ich bolo viac, ako je zdravé?

Ľavicová úchylka

            Vy ste sa načisto zbláznili? Vám dnešná doba tak zatemnila mozgy, či vyčistila ich, že už znesiete každú nehoráznosť. A ešte si pokojne chcete naďalej hovoriť kresťanky?!

            Ja feminizmus definujem ako ľavicovú úchylku. Ako bol kedysi marxizmus leninizmus, dnes tu máme feminizmus genderizmus. Jedná sa o riadne ľavicové hnutia. Čo to je? Hodím definíciu z ich vlastnej dielne: feminizmus je panské... pardon babské huncútstvo bielej ženy strednej triedy. Povedali by bratranci feminizmu, hnutie woke...

            Denník Postoj píše o odídencoch z PS. Jednou z mnohých perličiek je, že vo vnútri pôsobí agilná feministická skupina, ktorá je zodpovedná za extrémistické programové tézy. Jej úlohou je aj čistiť, postarať sa o odstránenie členov PS, ktorí nie sú dostatočne extrémni. Presadili paritné zastúpenie žien a žiadajú ho presadiť aj v spoločnosti. A podobné radostné socialistické ľavicové zajtrajšky.

            Na jednej strane sú feministky v rozpore s genderákmi. Pohlavie si nemožno meniť, ako sa komu zapáči. Pohlavia sú len dve. Ale feministky absolútne odmietajú pravdu, že sa stali len úbohým predvojom genderizmu, ktorý by bez nich nebol možný.

            Rovnako ako fašizmus nemohol zastupovať Nemcov, ako komunizmus nebol pomocou robotníkom, nemôže feminizmus pomôcť žene! A mužovi ani náhodou! Je to rakovina na tele ľudstva.

            Ja som fakt prekvapený, keď denník Postoj napíše, že feministky už dlhodobo kritizovali prenájom materníc. Ideme im zatlieskať? A teda v zákaze takého konania sme zajedno kresťania a feministky? Asi tak, ako keď Hitler hovoril o ochrane Nemcov aj za hranicami ríše. Alebo ako Stalin hovoril o ochrane robotníkov.

Tak a sme pri ďalšom znaku feminizmu. Je ním chaos, anarchia. Ďalšia ultra ľavicová „libústka“. Oni sami sebe sú si pravidlami. Jediné pravidlo je ich zisk a ideológia. Kto je s nimi je super, kto je proti je reakcionár.... Komunizmus mal triedneho nepriateľa. Feminizmus ho vidí v mužovi ako takom. Dohody s mužom sú dobré len vtedy, ak im vyhovujú. Inak sú ublížením žene... Predstierajú akúsi domácu demokraciu, ale... treba rozbiť v mene seba všetko, na čo majú chuť a kedy majú chuť.

Feminizmus má črty anarchizmu, nie nepodobné ako ich definoval Bakunin. Teraz to myslím sociologicky.

Feminizmus má ako politický program boj proti nepriateľom, teda mužom. Toto je moderná podoba fašizmu a komunizmu. Všetky ostatné reči okolo sú len zavádzanie. Ústava každej demokratickej krajiny zakazuje akúkoľvek nespravodlivosť voči pohlaviu, rase a náboženstvu. Feminizmus má takto znaky neústavnej, nezákonnej doktríny.

Feminizmus ako škodca v školstve

            Práve na Postoji vyšiel článok na túto tému. Ak dieťa v predpubertálnom období učí len žena, pre jeho mužský vývoj je to problém a môže to spôsobiť zlý obraz mužskosti. Žena bude vždy reagovať ako žena, čo ako si myslí, že je nestranná. Čo preťaženosť školstva na všetkých úrovniach ženami? Je to normálne? Demokratické? Prospešné pre spoločnosť? Zdravé?

Feminizmus ako doma v slovenských médiách

            Keď sme pri politike... Taká pani ministerka Šimkovičová sa prezentuje ako veľký progresivobijkyňa.... dúfam, že píšem rodovo správne a citlivo. Pritom umelecké rádio Slovenského rozhlasu pôsobí ako hlasná trúba PS. Veselo informuje o projekte SND, kde lgbti ľudia rozprávajú o svojom boji za slobodu........ Vystúpi aj pán Stanke. To teda okrem iných dôležitých správ z umenia. No lebo pomaly by sa zdalo, že v Slovenskej kultúre sa okrem feminizmu a genderizmu nič nedeje. Takže takto urobila ministerka vraj poriadok?! Ani netuší!

            Zažili sme aj šašov... škaredých klavnov, pekne vyškolených... ako správni muži si priam galatne sypú popol na hlavu a kajajú sa, že sú muži... za tú genocídu na ženách.... A nezabudnú potvrdiť, že dnes je viac úspešných maliariek ako mužov... och joj... chlapci?! Koľko sa dáva za také vystúpenie?! Alebo ste ochoreli? To ako dobrovoľne takto klamete? A s diplomom z univerzity??? Doba posfaktická...

            No a napriek tomu, že nám tu veselo bačuje súdruh (novo)komunista Fico, a sľubuje boj proti progresivizmu, on len rozkvitá. Napr. oblasť umenia, umeleckého vysielania. To máme ženy sem a ženy tam. Musíme si predsa pripomínať ženy v povstaní. Mali by sme si pripomenúť aj tú poslednú a najhoršiu spisovateľku v histórii, no veď bola žena a stačí. To je falzifikácia literárnej kvality ako Brno, ako Bern, ako Berlín... Mali by sme napísať knihy o starej mame, lebo... pre pána jána prečo... no lebo bola žena a trpela... ako inak.

            Napr. v Ars litere 20.02.2025 hoci venovaná mužovi autorovi sa dozvedáme, že „Vergeseove ženské postavy nesú na pleciach celý svet a stíhajú pritom dvíhať za golier aj  svojich potkýnajúcich sa mužov. S tým sa stotožnia aj slovenské ženy.“ (https://www.stvr.sk/radio/archiv/11442 čas: 26:43) Na všetko schopná odborníčka vedľa moderátorky vrúcne dodá, že to odpovedá slovenskej realite, kde sa ženy vzdávajú kariéry kvôli deťom a starajú sa o seniorov v rodinách. A o domácom násilí, že ani radšej nehovorí... Radím nájsť v archíve a vypočuť!!! Ani Severná Kórea by sa nemusela hanbiť za tak pekne indoktrinovanú ženu, pardon, všeznalú odborníčku na plecia, vesmír a goliere! Muselo byť ťažké vyhrabať ju z nejakej feministicko progresivistickej žumpy.

            Keby sme to otočili a povedali, že muži držia na pleciach vesmír a za golier dvíhajú svoje ženy! Prisamveru by do štúdia nabehla zásahová jednotka, lebo to by bolo násilie na ženách! Ale keď oni ponižujú ľudí na základe pohlavia, je to len taká milučká literárna drobnosť. Boj za pravdu proti zlým mužom!

Prosíme ženy, ktoré ešte nevydali knihu niečo ako: bola som v obývačke, potom som šla do záchodu v zlej predtuche, potom som volala Janu, ale Jana je sviňa, hoci je žena. Potom mi pomohla mamička. Prosíme, aby tie čo ešte nemajú knihu a nevyhrali žiadnu cenu, aby sa hlásili u súdruha Žinčiču. Síce nie... nech sa hlásia u jeho ženy, súdružky sestry starej Blažkovej. Čo tam potom, že tá ich tzv. literatúra je literárny brak. Píšu, ako feminizmus a genderizmus káže. A je istota, že vyhrajú súťaže... ana soft... lebo keď stanovím správne podmienky, vyhrajú správne baby! Aké jednoduché! To celé dejiny literatúry netušili! Hurá! Tam to tu máme! Veď aj zber papiera treba nejako podporiť.

            Bolo by pekné, keby sme Felixa privítali. Nemusíme sa s ním hneď objímať alebo mu tlieskať. Začína medzi nami žiť. Je pekné ho privítať. Trochu Talian, ale slovenčinu prijal rýchlo. Nemá veľa vrstovníkov. Je nezvyčajný z mnohých dôvodov. Jeho telom je kniha. K pohybu takto potrebuje ľudskú ruku, aby v ňom listovala. A potom je tu jeho duch... Aký je tento Felix?

            Rozpráva o sebe, resp. v pásme autorskej reči sa vynára antika. Jej posledné obdobie. O takých 30 rokov bude koniec všetkého rímskeho a nadíde čas kresťanov (r.313, Milánsky edikt). Ale to ešte nevedia. Felix žije vo víre udalostí svojho spôsobu života ako zavrhnutý rímsky patricij, hodnostár a boháč. Nielenže prišiel o výhodný kšeft... Zásoboval armádu. Dobre sa odmenila a dlho zatvárala obe oči nad jeho šafárením. Len teraz mu ide o život... Ehm... tým Felixova podoba s dneškom nekončí.

            Zosnulý pápež Benedikt sa vyjadril v ktoromsi svojom tuším knižnom rozhovore, že sme v čase, kedy UŽ Európa nie je kresťanská. Janko Neri nás vo svojom románe pozýva uzavrieť kruh. Pozrieť sa do obdobia, keď Európa EŠTE nebola kresťanská. Kedy všetko ešte len začínalo. Prosím pozor, žiadny resentiment sa nekoná.

            Na jednom zo serverov, kde sa kniha ponúka, sme si už viacerí stihli prečítať komentár, že minulosť je len naša interpretácia, ako to asi bolo, nie že presne takto to bolo. Takže keď si chceme uctiť našich hrdinov, niečo predstierame? Keď druhá strana obdivuje svojich, to už je tá práva realita... Lenže minulosť nepozná dva metre. Ani neodmeňuje za včerajšie zásluhy. Obyčajní, radoví kresťania hrdo umierali rukami pohanov, toto sú skutoční hrdinovia! Žiadni fanatici, nikomu neškodili, nič nepredstierali. Žili čosi neskrotne autentické. Oni sú pokrok! Mali v čomsi väčšiu „rozkoš“ ako antické hedoné.

            Románový Felix je práveže všetko len nie nadšený z kresťanov. A to ešte aj v čase, keď mu zachraňujú život. Nič zato nechcú, nenútia ho, aby sa akokoľvek pridal, žeby sa patrilo... Lenže ako čítame aj v anotácii, toto nebol bod, ktorý primäl Felixa uveriť. Bol to sám Kristus. Táto téza či realita je významná. Všimnime si v tom našom obľúbenom skutkárstve, že sú veci, ktoré už musí urobiť len Boh. Ale zas bez toho obdobia, čo s nimi žil... Nebudú ti, Felix, vyčítať, že si sa obrátil tak ako si rýchlo...?

            Nosnou ideou románu, ak teda máme dočinenia s románom – to by som už prenechal na literárnych vedcov (isté svoje kompozičné pochybnosti), či je explicitne naplnená literárna forma viac novely ako románu – je vzťah Felixa a jeho dcéry. Plný rozporov na oboch stranách. Po prečítaní nemám istotu v tom, či sa po všetkom, čo prežili, stal harmonický. Akoby sa stále míňali, ako si doslova dokazujú, že majú toho druhého úprimne radi. Ale... pristihol som sa pritom, že im ju prajem.

            Myslím si, že posledné, čo by románová postava Felixa chcela, je byť komický, smiešny. A predsa sa dostáva do situácií, kedy sa čitateľ na plné ústa smeje. Taký je ten život na zemi. Prečo nie?! Ak sú kresťania v niečom tisíc rázy lepší ako všetky tie alternatívy okolo, tak v tom, že sa dokážu smiať. Keď treba aj na sebe.

            Román nepopisuje prostredie tých prvých kresťanov ako bezproblémové. To je dôležité. Každý autor si v tomto prostredí berie za materiál inú látku. Je mi jasné, že sa nebude možné vyhnúť istým náhľadom, aby autor strpel porovnania so Sienkiewiczsom a Quo vadis. Na rozdiel od neho je Neri menej strojený. Ale zas píše v inej, nepatetickej dobe. Ako mi ktosi nadhodil: Kto všetko sa už volá Lavínia?! (Tak sa vyhovor, že ak to niekomu vadi(s), tak toto je quo vadis 21. storočia.) Potom je tu napr. Valerij Briusov a jeho Oltár bohyne víťazstva. Tak tam si zájsť, milý autor, nedokázal. Neviem, či bola chuť, ale nezašiel si. Si taký trochu... taký okúňavý, cudný. Prosím bez mekčeňa. Je tu rad románov o Atanázovi, či Augustínovi (dokonca aj od poľských autorov), ktorí ich vykresľujú pomaly ako dajakých antikristov.

            Ak sme pri tých autoroch. Felix je vymiešaný zo starej dobrej hliny. Ja tam počujem Dumasov zmysel pre historický fakt, ako aj jeho slobodu pri narábaní. Počujem tam rozprávačstvo Móra Jókaia. Ten humor znie na strune Kalmána Mikszáthasa. Teraz sme iste zarmútili kovaných národovcov, pravdaže len sčítaných. To srdcové by pristalo aj Kukučínovi. A istá trpkosť filozofa ako u Pavla Ušáka Olivu.

            Nie som si načistom, či bolo nevyhnutné, aby sa autor tak predvádzal v tom, čo všetko o danej dobe vie. Ako si naštudoval reálie a pracne z nich piplal, vyrábal kulisy ako domček pre bábiky, v tomto prípade pre figúrku Felixa. Latinčina znela osviežujúco. Zrejme chcel presvedčiť, že rozumie, kam nás Felix pozval.

            A samozrejme... nezabudol nám pripomenúť Jozefusa... Jozefa Flávia. Prečo nie?! Tento muž v sebe zahŕňa tri kultúry: materskú židovskú, prijatú rímsku a stále narážal na nový fenomén, vynárali sa kresťania, ktorým neporozumel.

vydalo: des Jano 2024

ISBN 978 - 80 - 974900 - 0 - 3

knihu si môžete objednať aj našich stránkach.

Minulý týždeň som mal možnosť zúčastniť sa návštevy Poslanecke snemovny České republiky. Ešte u nás, pri čakaní na expres, som začul na stanici starčeka, ktorý mrmlal niečo ako: vojnu na toto Slovensko. Časom bolo zrejmé, že sa jedná o nejaký prejav jeho senility, či psychických problémov, keďže viedol akýsi neustály rozhovor sám so sebou.

            Rovnako ako celá verejnosť odsudzujem atentát na premiéra nášho štátu. Vypočul som si jeho posolstvo, ktoré včera zverejnil. Nie som zdesený. Je to presne on. Hneď na úvod sa jasne vymedzím. Róbert Fico musí prežiť. Naozaj mu želám silné a dobré zdravie tela i ducha. On a jeho strana, jeho štýl politiky musí byť porazený v riadnych demokratických parlamentných voľbách. A ak sa rozviažu ruky vyšetrovateľov a prokuratúra preukáže, že on a jeho ľudia sa dopustili a dopúšťajú zločinov a prečinov, nech ho súdi slobodný, spravodlivý súd.

            Ak sa vyčíta občanom, ktorí neznesú túto vládu, že nerešpektujeme výsledky parlamentných volieb, je tu riešenie. Jedinou záchranou Slovenska sú predčasné parlamentné voľby.

            Hlboko odmietam, aby sa politický diskurz zmenil na najhoršie nadávky a osobné útoky.

            Aké zmierenie môže nastať s ešte vládnucou koalíciou? Ak by sa aj vrátila politická kultúra, čo je nevyhnutné, na samotnom politickom smerovaní vlády sa nič nezmení. Toto je logika veci. Logika moci. Rozhoduje pragmatizmus a reálne danosti.

Prečo si niektorí tak naivne mysleli, že pán premiér vykoná akúsi sebareflexiu, či dokonca zmenu politiky? Nie je rýchlik, do ktorého Smer nasadol už dávno príliš rozbehnutý, aby mohli vykonať obrat? V osobe Kaliňákovcov nám ponúkajú akúsi malú satisfakciu, ale nie reálne kroky k zmene. Nemôžu. Ani pán premiér nie je schopný zmeny. Ani keby chcel. Neviem, či sú oligarchovia cinickí ľudia. Ale skôr ako niečo dá dokopy vláda alebo poslanci, oni už vedia, čo je pre nich dobré a teda aj pre občanov. Nevsadili na túto zostavu preto, aby prišli o zisky a pomohli v prvom rade krajine. Preto je tento systém v tomto momente a v tejto podobe nereformovateľný.

Zopakujem svoju tézu. Nie sme v stave, kedy koalícia strieda opozíciu, ako sa v demokratických krajinách deje. Sme v stave, keď nám hrozí policajný štát, či nejaká forma diktatúry. Strata občianskych slobôd a rozvrat. Toto je ten dôvod napätia v krajine. Umocnený únos štátu. Preto nemôžeme túto vládu nijako rešpektovať a sme povinní chrániť slobodu.

Opozícia potrebuje našu podporu. Môžu podporiť každý normálny a racionálny návrh. Ale generálnu líniu rozvratu politiky, ekonomiky, právneho štátu v tomto stave zastaviť nemôžu. To je úlohou občana. Ako ďaleko to musí zájsť, aby sme pochopili, že potrebujeme voľby. Ak nám budú umožnené. Táto mečiaristická, manipulačná hra, hrozba tu je.

Musíme odmietnuť, že akýkoľvek kritický názor voči koalícii je prejavom nenávisti. Oni sami jej mali dosť až do tejto hodiny.

Spôsob musí byť čistý. Demokratický. Nijaké násilie, nijaké hádky, nijaké expresívne označenia. Potrebujeme chladnú hlavu a reálne kroky.

Zaráža ma podpora konzervatívne mysliacich ľudí a kresťanov pre premiéra a túto vládu. Je to zrejme ovocie populizmu.

Píšem to preto, že v Cirkvi nemôže byť rozdelenie podľa politického tábora, hoci rozdielne názory byť musia. Polarizácia v našej komunite však má hlbšie a rýdzo duchovné dôvody.

Je však úlohou kresťanov a všetkých pokojných občanov, aby situácia na Slovensku bola pokojná. Ani politika nám nedáva právo prekročiť naše povinné nastavenie pre pokoj a hľadanie dobra všetkých. Áno, je na nás, aby sme nemali nenávisť voči nikomu. Ani voči ľuďom, ktorí nám tak hrdo a drzo škodia priamo vo vedení krajiny. Avšak práve preto máme aj povinnosť hľadať dobro krajiny a tým aj čestný odpor voči tomuto, čo viditeľne škodí.

Mnohí v Čechách sa zaujímali o situáciu u nás. Musíme vyslať dobrý signál aj do Európy ako zrelá komunita, ktorá vie napredovať aj čase hrozby a nebezpečenstva od ľudí, ktorí by mali hľadať naše dobro.

Pripájam sa k výzvam na modlitbu za premiéra a vládu, aby im Boh dal dar pokánia, aby naša krajina našla milosť pred Bohom, rozvoj a požehnanie.

Je tu druhé kolo a ako je mu vlastné, sú tu len dve voľby. Vyberať naozaj nie je veľmi čo. Budem voliť Korčoka, hoci nie rád. Avšak pri pohľade na pána Pelegríniho nemám na výber. Nie je čo riešiť.

            Ocitli sme sa v čase, kedy si neželáme výmenu vlády viac ako v bežných rokoch, kedy tak sledujeme vlastné politické preferencie. Krajina sa znovu dostala na hranicu znesiteľnosti. Toto, čo tu robí nástupca totality, bývalý komunista Fico, sa viac nedá tolerovať. Tu už nejde o trpezlivosť. Tu ide naozaj o základné demokratické slobody. Teraz sa tuším chce poistiť na všetky prípady. Veľa sa nakradlo, pravda?! Lenže aj nakradnuté je potrebné dostať do bezpečia s novými majiteľmi. Beztrestnosť, vykrádanie krajiny... ľudsky im rozumiem, že sa nevedia nabažiť. A že si pár rokov odpierali. Ale stačilo!

            Tie reči, že ak ovládne prezidentský palác opozícia, nastane koniec sveta, to je fakt úroveň myslenia! Čiže ak by SmerHlasový ničiteľský potenciál podriadil aj Česko, Rusko, Ukrajinu, potom by sme sa asi konečne mali dobre. Možno by to nestačilo. Treba podriadiť politike Smeroničenia aj Mesiac a Mars. Aj Hitler a Stalin tvrdil, že potlačenie opozície je len a len v prospech Nemcov a Rusov. Nebolo... Stálo to priveľa obetí. Priveľa. Nech je to varovanie! A stálo to krajinu aj neuveriteľnú kolaboráciu. Sme poučení, milí naši boľševici. Či ste takí, alebo onakí. Leninovskí, progresívni...

            Alebo že či volím, ja starý konzervatívec, zástanca kresťanskej demokracie, krypto progresívca? Takže ak tam bude praktizujúci homosexuál, ten už bude záruka hodnôt rodiny. Tu sa výnimočne zhodujem s o. Robertom. To jeho okiadzanie Čaputovej mi slušne povedané nevoňalo. (Robert Bezák bol u nás kaplánom za mojej maldosti.)

            Rozvrat krajiny sa musí zastaviť predčasnými voľbami. Odrazu rôzne relácie na nete chrlia naratív, že odpor voči vláde, je odpor voči štátu a jeho legálnym predstaviteľom. Typický komouši. Keď oni žiadali predčasné voľby, to bolo ok. Ak je niekto proti nim, to je vlastne zapredanec. Tak koľko dostanem za tento článok, keď každý prejav opozície je vraj zaplatený a umelý. To vy ste nanič s ničením tejto krásnej krajiny!

            Pán Pelegríni by to mohol skúsiť niekde v muzikáli. Pretvarovanie, milé, ale falošné úsmevy, mu idú. Klame na dennej báze. Aj prednes je fajn, nenútený. Len....

Toto nie je o tom, že jeden je lepší o kúsok, druhý menej. Tu ide pomaly o všetko. Nebudeme ďalej tolerovať budovanie policajného štátu. Nebudeme tolerovať neomylnosť pána Fica, ktorý nám povie, prečo nám je dobre, keď nás ničí. Toto sme v roku 89 nechceli a preto sa musí urobiť poriadok. Toto je pravá tvár pána Pelegríniho.

Jednu vec robia dobre, vedia zjednotiť svojich odporcov, to im ide čím ďalej viac. Vyriešme toto, potom uvidíme, čo treba ďalej.

            Nech Boh ochraňuje a rozvíja našu krajinu!