Včera odišla z pozemských končín ďalšia veľká a skutočná hviezda slovenkej kultúry, divadelného umenia,

Eva Kristínová. Patrí k tým najlepším, čo slovenské divadlo za rovných sto rokov malo.

Mala šťastie tvoriť v časoch, keď ešte povolanie herec malo úroveň. Nebolo symbolom komercie, prostrednosti a predajnosti.

Taká zostala aj ona. Krásny hlasový prejav, charakteristický zvonivý hlas, vysoká pohybová kultúra. Inteligencia. Veriteľnosť charakterov.

Rezonujú mi jej slová, ktorých je sama dôkazom, že aj pri divadle možno zostať čistý.

Nezabúdam ani na fakt, že pri konaní referenda o rodine zastávala kresťanské hodnoty, postavila sa veľmi trdo a verejne proti genderu.

Priznala sa ku svojej viere. Môžeme teda vyjadriť nádej, že vstúpila do radosti svojho Pána, ako hovorí Písmo.

S radosťou des Jano oznamuje, že sa stalo prvým laureátom divadelnej súťažnej prehliadky Gelasiusova maska

v Kopricnici s hrou expediícia Dávid.

Mňa neteší ani tak, že nás tam dajak veľa na výber nebolo, ale skôr to, že ako u Jirku Cachnina (otganizatora) vždy, porota bola odborná, zložená z ľudí, ktorí sa živia réžiou, divadlom, či literárnou kritikou. Toto ma teší, že robotu ocenili práve takýto ľudia.

Po strasne dlhej dobe som sa mohol stretnúť s Petrom. Patrí k zakladajúcim členom des Jano. Zároveň bol prvým podporovateľom des Jano. Sprvu žil v Londýne, potom potreboval zažiť Autráliu. Teraz potrebuje spoznať Kanadu. Nech ho Boh sprevádza na jeho ceste!