Nechcem sa vyjadrovať k tomu, či je alebo nie je správne zastaviť na dva týždne liturgický život. Skôr by som sa pozrel na iné aspekty. Situácia je aká je a naozaj mnohí môžu rozhadzovať rukami, rozčuľovať sa. Ale bolo by lepšie konať pozitívne.

                Ja vidím pre ilustráciu niekoľko možností.

                Chcem vedieť, prečo KBS a vedenie ECAV nevyzvali rtvs, že vzhľadom na to, že pristúpili na výzvu štátu, vznášajú verejnú výzvu, aby sa vo verejnoprávnom médiu, televízii konali v priamom prenose v nedele počas karantény ekumenické bohoslužby za uzdravenie Slovenska.

(Aspoň zatiaľ neviem, že by sa tak stalo.)

                Žijeme v pomerne sofistikovanom prostredí, tak prečo to nevyužiť. Každé väčšie mesto má mestskú televíziu. Možno by pristúpili na dohodu. Internet pozná celý rad aplikácií, kde sa relatívne veľké množstvo ľudí môže pripojiť a sledovať, či aj komunikovať.

Prečo som toto nečítal ani v jednej reakcii? Postačí zverejniť netovu adresu, dátum, čas a niečo sa dá. Hoci stretnutie neprebehne naživo, predsa sa dá hlásať Kristovo posolstvo. Prípadne ponúknuť modlitbu, duchovnú službu. Dá sa prenášať celá liturgia. U nás katolíkov poznáme aj duchovné prijímanie. (Jedna hocijako priemerná kamera, pripojenie a je to.)

Je možné hromžiť a je možné niečo robiť. Toto riešenie je výhodné aj preto, aby sa poslúžilo ľuďom, ktorí by sa ocitli v karanténe a chcú napr. biblické vyučovanie o svojej situácii. Pokiaľ by sa situácia zhoršila, čo sa pevne verím nestane, toto bude stále viac žiaduce.

Toto nie je riešenie, ktoré všetko vyrieši, ale ponúka robiť, čo možné určite je.

Iste mnohí prídu s ďalším radom nápadov, riešení. Našou úlohou je nebyť v defenzíve, slúžiť, konať, zaujímať sa o ľudí. A možno dostávame úžasnú príležitosť objaviť niečo nové.

Nech Boh požehná a uzdraví našu krajinu, Európu aj celý svet!

Fejtón až fraška

            MODERÁTOR

„Vážení a milí, sme veľmi radi, že vám práve my môžeme sprostredkovať novú, zábavnú, spoločenskú hru, ktorú sme pracovne nazvali „Nájdi kľúče od Ištambulu“.

            Zaujímavosťou tejto hry je, že naopak, ako by sa mohlo zdať, víťazí ten, kto dokáže ten Ištambul zamknúť tými kľúčmi. A zároveň zvláštnosťou hry je aj to, že jednotliví hráči sa snažia presvedčiť tých ostatných, že kľúče nie sú na ich strane.

Ale to už sa premiestňujeme na hraciu plochu. Dnes nám túto hru predstavia najvyšší hm... štátni predstavitelia nášho malého štátočku nech sa páči.“

            PANI ZUZAZAZANA

„Tak ja som Zuzka. (2x) Ja mám pekné kostýmy. Ja mám pekné vlasy. Bývam v pezidentskom paláci. A u mňa tie kľúče nie sú! Chlapci, u mňa tie kľúče nie sú! Peťo, vy ste to.. ako ste to tam hrali predtým...? Lebo to u vás sú kľúče. Hej! Hej! Hej! Vy ich máte!“

            PETER

            „Taj ja som Peter. V civilnom zamestnaní pracujem ako priemer, pardon priemer, premiér. Tak u nás vo vláde tie kľúče nie sú! No nie sú! A Robo mi povedal, že mi dal všetky kľúče. Nehovoril, že by boli ešte nejaké kľúče. Tak neviem. Andrej, pomôž mi, však sme spoluhráči ešte stále, nie?!“

            ANDREJ

            „Tak ja som Andrej, to Andrej..,, Civilným zamestnaním som peceda. Peceda palivového... hm... pardon, parlamentu. Hej. A u nás sme už dva krát hľadali tie kľúče. Počkaj! A o čom je reč?! Nie! Ja už som všetko povedal k tomu rozhovoru s tou nešťa.... Jaj... to nehovorím o tom rozhovore s tou nešťastnicou že,,,,?! Aha, sme stále o tej hre... No, u nás nie sú!“

            PANI ZUZAZAZANA

            „Chlapci, chlapci, bojím s, že so mnou dnes prehrávate! Ja som pekná. Ja mám pekný kostým! Bývam v pezindentskom paláci a u mňa tie kľúče nie sú! Ba ani na skládke. Toto nie je skládka! Ba ani v Pezinku asi tie kľúče nie sú, hej! Ja už som sa rozhodla, že sa obrátim na tzv. zástavný súd, aby to zastavil. Lebo tak si hovorím.... možno v ďalšom kole z tejto hry vypadnete... Peťo, Andrej...

A ja Zuzička najkrajšia zostanem tuná v pezindetskom saláme... ehm... v pezindetskom paláci. Možno že niekto zmení pravidlá hry a my budeme chcieť ten Istambul otvoriť. Otvoriť! Otvoriť! Nie, nie, nie! Ja urobím to čo ľudia chcú!

            Lenže sú tu aj takí ľudia ,čo chcú, aby sme, aby sme mali Istambul. Aby sme si ho otvorili. Veď my sme za násilie. Teda... nbie, nie... My sme proti násiliu na ženách, inak sme za násilie. Okrem toho je tu veľa ľudí, ktorí si to želajú. Napríklad... Peťo, Jožo, Brblavý... no však to už je.. .a ešte ja, moja sekretárka, však to sme už paiti. PS... a všetci sme tu spolu. Ja som inak strašne nestranná!“

            MODERÁTOR

            „Vážení priatelia, nerád prerušujem priamy prenos z tohto záznamu, ale máme tu niekoľko ľudí, ktorí pozorujú túto hru. Tu napríklad niekto ide. Prepčte, vy ste na prechádzke?“

            RADO

            „Ja som Rado. Ja som to hovoril už dávno. Oni ten Peťo s Andrejom to robia.. Absolútne to bolo od začiatku jasné, že s tými kľúčami to vôbec nevedia, že kamuflujú od začiatku!“

            PANI ZUZAZAZANA

„Moment, moment, ešte som tu ja, Zuzička! Ja si toto vyprosím, ja si vyprosím, aby niekto stál pod oknami, mojimi. A my škaredo hovoril. Ja som pekná, ja som dobručká. Ja som milá, ja som taká Zuzička! Ak chcete nadávať, keď budete nadávať vonku na námestí na Roba, v poriadku! V momente ako na mňa, však to je nezákonné, však to je nedemokratické. To nie je liberálne takto nadávať na pezindetku.

            MODERÁTOR

„Ešte je tu iný človek. Vy sa hlásite? Vy sa tu celú dobu hlásite. Hej? Na to, že ste chromý... Pardon, nie? vy ste chromý?“

            CHROMÝ............

„Ja  nejaký Chromík. Ja nie som chromý! Ani my nie sme chromí! My práveže sme agilní! A chceme jasne povedať, že nebudeme chromí! Budeme tu celú dobu až do doby, kým sa to nezastaví, kým sa Istambul načisto nezamkne, Pretože ide o budúcnosť tejto krajiny!

Nech Boh žehná Slovensko!“

Ešte stále v médiách rezonuje pripomenutie tridsiatich rokov, od kedy padol zločinný komunizmus. Snáď netreba potvrdzovať, že komunizmus je rodný brat fašizmu. To pre tých, ktorí slzia sentimentom.

Podzemná, Slovensko, Cirkev

            To, čo mi chýba je niekoľko vecí. Tak málo zaznieva vďaka, chvála na ľudí, ktorí nemali vôbec žiadny dátum. Netušili, že bude rok 1989 a kedy vôbec bude. Napriek tomu čosi konali. Bojovali tam, kde mohli a ako mohli. Sú to tisíce bezmenných a trpiacich, aj umučených, ktorí si zaslúžia našu spomienku a čestné miesto. Aj to je príznačné, že ich mučitelia žijú spokojne s veľkými dôchodkami. Zatiaľ čo títo, ich obete, živoria...

            Prekvapilo ma, ak istý slovenský disident povie, že tu vlastne disent nebol. Úplne okrajovo sa vám môže stať, že začujete, že na Slovensku bola nejaká Podzemná Cirkev. Pritom sa jednalo o veľmi životaschopné, početné hnutie. Jednoznačne kresťanské. Slovensko malo požehnanie v osobe pátra Kolakoviča. Založil Rodinu... Doslova školil prvých ľudí, ako pracovať v prostredí zatýkania, výsluchov. Generáli podzemnej Cirkvi Silvester Krčméri a Vladimír Jukl dobrými žiakmi jednoznačne boli. A takými zostali aj po roku 1989.

            Hovorí o nich málo spoločnosť, ale aj Cirkev. Čo ma prekvapuje. Aký je vzťah dnešnej slobodnej Cirkvi k podzemnej tajnej Cirkvi? V roku 1989 žiaľ došlo k rozhodnutiu, že obdobie Tajnej Cirkvi skončilo a to totálne. Zabudli sme na to, čo sa osvedčilo, čo bolo jedinečné, životaschopné v ústrety unifikácii a všednosti.

            Zároveň už dnes čakám, ako budú dejiny a cirkevní historici kriticky hodnotiť, ako sme naložili s 30. rokmi, keď sa za vieru nezatváralo. Nebude to ružové rozprávanie. Zároveň ešte stále nedošlo k plnému doceneniu obdobia Podzemnej Cirkvi. Možno ďalšia generácia bude vďačnejšia. Možno generácia, ktorá bude čeliť prenasledovaniu viac využije výdobytky starých otcov.

Folklór 89´

            Nie tak v Slovenskej, ale v Českej televízii sa roztrhlo sito s dokumentmi na tému novembra. Napriek tomu, že sa objavila snaha po objektivite, snaha pomenovať role, dôvody, dopady a poskytnúť dôkazy, pretrváva folklór 89´. Ustálené floskuly ako dobrý ujo Václav do paláca šiel a komunisti ušli...

            Predsa zostalo veľa nevyjasnených otázok. Kto dal príkaz zasiahnuť? Zásah bol hodnotený ako brutálny, neľudský. (Označenie masaker je trochu nenáležitý.) A predsa tam komusi chýbal mŕtvy študent, aby to malo tie správne grády mediálnej správy. Dnes sa to spochybňuje... Prečo práve tento zásah vytiahol ľudí vonku? Prečo nie sviečková manifestácia? Bolo to málo kruté? Nerozumiem. Prečo nie iné silné prechmaty moci? Prečo nie zatýkania nevinných? Vraj rodičia sa vedeli stotožniť  s tým, že deti nám biť nebudú... Samozrejme len za predpokladu, že von pôjdu desaťtisíce, ktoré nebude tak ľahké spísať... a perzekvovať. Avšak v roku 1968 sa ľuďom zdalo vonku zlé počasie a priveľa tankov. Tak generálny štrajk vyhlásený študentmi nepodporili...

            Prvé, čo uniká, je medzinárodný kontext. Všetci, aj komunisti aj poslovia OF behali na Sovietsku  ambasádu, že či môžu to či ono... Jedni ako druhí... Už to padlo v Poľsku, Nemecku a Maďarsku... Asi všetkým došlo, že nebudeme „ostrov slobody“ ako Kuba. To je veľmi dôležitý aspekt. Nepatríme medzi prvolezcov... To v žiadnom prípade. Niektorí to komentujú ako reakciu na rok 1968. Možno je to len naša záľuba sedieť doma a nech to vybavia dejiny... Samotní protagonisti hovoria, že keby sa ozval čo len jediný výstrel, druhý deň by námestia stíchli...

            Pán Kocáb verejne vyjadril, že už od augusta 89´ rokovali s vedením ksč o odovzdaní moci, ich iniciatíva sa volala Most. Samozrejme nie bez dohľadu štb.

            Mnohí rozprávajú o veľkej odvahe ísť na námestie. A potreboval som ju aj ja. Čo však tá odvaha, ktorú prejavovali dlhodobo východní Nemci? Čo Poliaci a ich odvaha v Solidarite? Čo Maďari v roku 1956? My sme proste sametovi... keď sa jedná o sedačku a televízor pred ňou.

            A teraz to dôležité. Komunisti to vzdali a dobrovoľne uvoľnili cestu demokracii a kapitalizmu... Tak nás to učia.. Dôkazov niet... Nikto nič nevie... všetko vykonali námestia... Má to jednu takú maličkú chybu krásy. Tá dohoda tu predsa bola: Komunisti nebudú vešaní, súdení... oni odídu... Všetko veľmi rýchlo... expres. Čo na to pán Václav? Kto to rozhodol? Kto mal k tomu mandát toho tzv. ľudu?

Ako po masle. Frakcie ksč sa dohodli... Kľúčovú rolu tam hrá pán Čalfa. Od roku 89´sa však nevyjadruje... žiadne vyjadrenia... žiadne názory... Akú rolu tam hrala štb? Len tak hodili flintu do žita... Generál Lorenc čosi splieta o jeho úlohe... (Vraj stačilo dať povedal a námestia by boli čisté. Uznal to aj prvý minister vnútra po páde komunizmu Sacher. V každom OF vraj mal súdruh generál aspoň dvoch agentov. Aj v divadlách..) Záhada na záhade. O úlohe kgb už vôbec nie je veľa slov.. Komisia nikdy nič nevyšetrila... Nedalo sa... nechcelo sa... Lustrácie do stratena...

            Komédia o kandidatúre pána Havla za prezidenta... Veď len do volieb... Neznámy disident sa odrazu stal najväčším bohatierom demokracie. A dodnes nekritizovateľný...

;           Ako šla rozprávka ďalej? Na námestiach nezaznelo veľa slov o majetku štátu. A keď zrazu príde realita vládnutia... Vládnu komunisti a zasa a zasa kandidujú tí „dobrí“ komunisti. Ktože to privatizuje? Hovorí sa, že zásadne odmietli zahraničných expertov, lebo sme mali vlastných... tunelárov.

Kto je pán Mečiar? Komunista a obvinený, že spolupracoval... V tieto dni je vonku rozsudok, že pán Babiš spolupracoval...  Koľkí ďalší... Aha... pán Fico bol len mladým členom ksč. Ktože sú to majitelia penty? Kdeže nám to študovali? Všetko čerstvé rany...

Jána Langoša ktosi strašne zbil. Jeho ženu tiež... chlapci z štb dali vedieť, že sú tu ďalej. Havária, ktorú nikto záhadne nedošetril.... skoro ako pán Alexander Dubček... Apropo... Jeden komentátor poznamenal, žeby voči komunistom paradoxne zďaleka nebol taký milý ako pán Václav.

            Ľudia prechladli a viac na námestia nešli. Len doma pohrdlivo zdvíhali obočia, keď prišla reč na námestia a ako to ľudia vyhrali... A aký zázračný je Brusel.

            V jednom dokumente hovorí po rokoch muž z Rumunska, ktorý vtedy bol študentom filmovej akadémie a natáčal zábery s bojov. Vyhlásil, že ľudia boli kulisami mocenského zápasu frakcií komunistov.

            V skutočnosti sme sa s komunistami nevysporiadali. Ostali v politike so všetkou špinou, ktorú vedela robiť štb a oni všetci. Ľudia nešli na námestia v roku 1990, ani dlho potom... Až keď zabili novinára Jána Kuciaka, svedomie sa trochu prebudilo aj zmysel pre štátnické vnímanie Slovenska. Ale zas na chvíľu... A pritom to, čo sa deje je alarmujúce.

            Tieto dve sorty ľudí sa skvele 30. rokov dopĺňajú. Komunisti a ľud. Netreba mať strach, určite nájdu vždy dosť pohrobkov. Len aby sa nezmenil ľud. Len aby náhodou nedospel a nezačal brať vážne svoju krajinu. To by to potom asi začalo vyzerať inak. Ďalšia generácia bude prísne hodnotiť tú príslovečnú slovenskú dobrosrdečnosť a snáď vládcom nastaví tvrdšie podmienky na život.

Boj za slobodu dnes

            V jednom rozhovore hovorí pán Kňažko, že aj dnes sa treba obzerať po príznakoch, či naša sloboda nie je ohrozená. Snáď zabudol povedať, že každý hľadá ohrozenie len mimo svoj tábor. Sú to práve ľavicoví extrémisti, ktorí našli nový nápad. Volá sa gender a ani v tieto dni nemajú hanbu kričať, že treba bojovať za rod, rodovú rovnosť a všetky tie ich heslá o pravej slobode a nadslobode nimi chránených... Akosi sa nevedia dočkať zatýkania, súdov. Súdruhovia z štb ich iste radi naučia svoje metódy toho pravého priznania viny. Všetko, čo s nimi nie je v súhlase, dokonca hoci by šlo o ich vlastných ľudí, je prejavom nenávisti...

Zo strany týchto ľudí naozaj reálne hrozí ohrozenie demokratických práv obyčajných ľudí v tejto krajine a žiaľ aj v západnej Európe či Amerike. Je neuveriteľné, koho všetkého možno perzekvovať v menej nimi definovanej slobody. Levy prichádzajú, varuje Vladimír Palko.

Takže boj za slobodu? Je to otázka dňa.

Výzva

            A predsa sme vďační za dar slobody slova, pohybu. Je to vzácny Boží dar. Je to jeho rozhodnutie ako Pána času. Vy všetci, ktorí veríte v Boha kresťanov, spojme sa v modlitbe za túto krajinu a jej slobodu.

            Nech Boh žehná našu krajinu!

  Dnes som sa pozeral z okna. Z celkom takého obyčajného, určite nie nijaké zvlášť biblického. Bolo veľké. A uvedomil som si, že s tebou súhlasím, či súcitím, čo ja viem... Aj ja si myslím to isté, čo si myslíš ty. Všetko je dolu hlavou. Teda ja neviem, či si to práve teraz myslíš. Alebo si si to myslel v dobe, kedy mi to pripadá vhod.

V podstate si ťa predstavujem pri múre. Zazeráš. Samozrejme, kde inde môže viesť tá ulica ako smerom hore, preč z mesta. Pravdaže až neskôr ju nazvú Via dolorosa. Ale ty nie si ani veľmi blízko jej vyústeniu. Odvahu si nechal odísť preč ešte vtedy večer, keď si zradil. Úplne hlúpo a bez dôvodu. Nežiada sa mi napísať, že ten pohľad pálill. Myslím ten, keď sa Ježiš na teba pozrel. Veci ti došli, pochopil si. Bol to správny človek. Zradil si ho. A ak by ťa nedokázala páliť zrada, jednocho treba priznať veci, aké sú. Nedokázal si ísť za ním. Ani teraz nie. Hoci už si vnímal, že sa vzďaľuje. Istým spôsobom vlastne navždy. Nešiel si za ním. Vzďaľoval si sa od Golgoty. Vďaka textom ťa znovu nachádzam vo večeradle. Podľa všetkého sa skrývaš. Čakáš zatknutie? Máš plán? Nemáš.

Nechali ste tam ísť len Jána. Teda najskôr to bolo jeho vlastné rozhodnutie. Ten jemný, plačúci, a on tam stál jediný. Kde boli hrdinovia? Trochu hlúpe po tom všetkom, nie? Vlastne to bol asi tvoj pocit. Vlastne tá istá veta ako ju sformuloval Ježiš s vypätím tela, bytosti pribitej na kríž, vybičovanej psychiky. Bože, prečo si ma opustil? Ako to, že tá jeho cesta viedla inde? Ako to, že ti to nedošlo skôr? V akom svete si to žil? Všetko si počul, napomenul si ho, že takto nie... a on predsa... šiel, zatkli ho, rýchlo odsúdili a už je aj pribitý. Takto to asi nemalo byť? Či už skoro obnovíš kráľovstvo Izraela? Ktosi sa tam bol pýtal, nie? A ktože to chcel sedieť po pravici? A teraz je všetko preč. Máš to jedno, všetko preč. Tento človek zlyhal. Je podľa všetkého už mŕtvy. Toto je život sám... Nezafilozofujeme si? Vlastne pri osobnostiach ako bol on, by sa to snáď nemalo stávať? Všetko tak pekne stúpalo hore a hore. Vlastne až do Jeruzalema. A teraz je koniec. A zbytočne o tom vždy znovu rozvažujeme.

Čakáš, že Ján, keď sa vráti, že prinesie správy? Nie je to morbídne? Len tak sa opýtať že ako umieral. Ako umieral Majster. Umieral veľmi statočne. Už keď si vymyslel ten úplne odlišný plán, že pôjde a zomrie... ale držal sa nesmierne statočne. Vôbec to s vami neprebral. Ale možno skúšal, ale ty si šiel opačným smerom. Takže ste sa minuli. Možno to má veľkú hodnotu, keď on je, teda bol... bol veľký. Ale akú? Veď je mŕtvy. Celkom obyčajne mŕtvy. Nezmyselne. Nič by sa nestalo, keby len trochu chcel. A nepotreboval ťa pri tom. Si trochu nepoužitý, čo povieš? Tak. Tak. V takýchto chvíľach býva pravda veľmi pychľavá. Zvlášť, ak človek uvažuje o Bohu.

Všimni si, že som k tebe vlastne celkom aj dosť korektný. Nedávam ti do úst žiadne šialené, doslova predpotopné vety. Nestaviam ťa doprestred davu, z ktorého bežíš upachtený do večeradla. Buchneš dvermi, ba chrbtom sa oprieš o ne. Výjdeš po schodoch, opieraš sa pravou rukou o stenu. Nevidíš Andreja, ani Jakuba. Pýtaš sa, kde sú. Už vedia, že si zradil? No?

Ja nemám rád, keď sa ľuďom v Biblii vymýšľajú iné repliky, aké im tam predpísal autor tej alebo inej knihy. Tak sa to tam vtedy stalo, tak nech to ostane. Tak to bolo videné. Dosť ich je a sú presné svojou mierou. Načo nové? Obhajovať ťa? Načo? Ľutovať ťa? Veď spolu s tebou tu prichodí súdiť veci aj nad sebou. A aj ja sa pýtam, prečo je dolu hlavou, všetko je dolu hlavou, keď v Palestíne vystúpil znamenitý Majster Ježiš? Toľko zázrakov a potom koniec... Nečakaný, bez pátosu, taký surový. A my sme mysleli...

Ba ani ho nepochováte. A just sa o to postarajú jeden, dvaja odkiaľ inokadiaľ ako z veľrady. Najbližší by mali človeka pochovať, zatlačiť mu oči. Zvyknú spomínať, že Ján sa pohrebu zúčastnil. Kde ty máš teraz hlavu pre hrob! Myslím cudzí, nie? Myslíš na seba. Na svoju nestabilnú vernosť ku mužovi, ktorý zlyhal a umrel. Všetko by síce sedelo, ale je v tom taký chaos. Taký chaos!

            Ach, Ježiš, vždy unikneš. Vždy si vedel, že ste dvanásti, ale nie trinásti. Vždy mal čosi osobitné, čosi svoje. Veď jasné, veľký majster. Až po túto dilemu kríža. Aj to je jeho.

            Ale jedno robíš. Počkáš na Jána. Ani on nie je v tomto okamihu múdrejší a nečaká ďalší deň. A predsa vás čosi zadržalo v Jeruzaleme. Aspoň trochu blízko neho. A my sme mysleli, že to on zachráni Izrael. Muž silný v slove i v skutku. Je neskoro. Noc nie je ani dlhá, ani krátka. On sám si rozbabral, on sám si to i dopovie! Uvidíš! Neboj sa, každý si prejde svoj zápas. Magdaléna si prešla niečím iným. Každý si to pri ňom prejde. Je príliš iný. Z iného sveta, z iného cesta. Ale nie každý to aj vybojuje. Nie každý. A niekto dolu hlavou.

            On prvý i posledný. Bol mŕtvy a hľa hovorí: Žijem!

            Aké čudesné sú tvoje svedectvá a nepochopiteľné tvoje súdy. Nikto ti neporadil, keď si tvoril zem. Ani teraz si nemal poradcu. Kto teda pochopí také dielo nehodiace sa na zem. Ako sa do Petra zmestí, len ak nedáš toho istého, čo radil tebe?!

            Ako to raz s tebou preberiem? Pozvy aj mňa do Galiley pohanov!

+